Tsertsa

Dichonéo

Contenù di site

Multimédià

Teste eun patoué

Documàn

La paolla dou mis : Lo pan, cohtume è manére dè dire

22 octobre 2019

(Patoué de Ayas)

Un téns lo pan l'éra paré emportàn pè li nouhtre comunoté qué ou rèprézéntéi la véa è ou mèrétéi lo rechpet, sè pa la vénérasión, dè la part dè tut. Dè réndje dè cohtume qu'i règardón lo pan i son alà perdouè, ma d'atre i y an mantènì, belle sè pa daperteut, tanque ou djor d'oùei, dè co entó cahquè pitit tchandjemèn. En un moué dè parrotche, pendàn li messe dè sepeulteura, lo parèn dou mort què ou tién la tchandéla, a l'ofertouère, ou doun-a un pan a l'enquerà què ou lo bétta so l'outal. D'atre co tsou pan ou servichéi a mantènì li tchun què i vardón lo tsemétìere, pè què li béhte servadje ou fèrose i fosson pa éntrà è magara alà tchavà li tombe. A part lo pan, l'enquerà l'aéi dréit a tré cartèrón dè bià, ma ou dééi mantènì lo tchun qu'ou vardéi lo tsemétìere. Un co què y éra uncò li marreyé, què i sonón li quiotche è i fajón li crôt, ou dèlà dou lour dèvé dè tut li djor, iè faréi uncò fare eun atro servich : un co què lo téns ou ménatséi è y éra la reuchca què ou grelles, y alón sonà li quiotche, sorteut la gran, pè ronte li nébie, paré i dejón, è éjéntà què lo gramo téns ou fajes dè dan a la campagna. Lo més dè iéjémbre, un co què non coéi, lo marreyé ou passéi entó un tsehtón so l'échéna vià pè li for di véladjo, è totte li faméye i iè donón un pan pè lo rèpagà d'avé tènì loints la grella.

A tabia lo pan – prèdjèn contùn dou pan nér – ou démandéi d'avé boubén d'égar : devàn què l'entannà, non iè fajéi euna crouch entó lo coutél è cahcùn i dejón uncò « Mon Djeu, manteun-nó todzor de si bon pan » ; la crouch non sè la fajéi uncò dè què non mindjéi lo pan bénéit, non la fajéi en rontèn la cayà, non la trasséi sou tchamp djeuchto vagnà, entó lo mandjo dou rahtél (ou entó douì bocón dè bohc), è non rèsétéi un De profundis... pè y arme dè tsi què, devén lo tén, y aón travayà tsou terrén. Faréi jamé béttà lo pan emboùes so la tabia, l'éra comme iè mancà dè rechpet : sèlón cahcùn, sè non l'embozéi, l'aréi volù dire què non l'aéi pa gagnà onéhtamèn. Lo pan non lo chinquéi jamé vià. Tan pè sè fa eun'idé dè la vénérasión què li nouhtre vìei y aón pè lo pan, euna djen d'Ayas a dejéi contùn « Pètoùech alé pa a messa, ma chinqué pa vià lo pan ! » : l'éra consédérà un maoù pètchìel chincà vià lo pan què pa alà a messa la dumindje (adonca y éron caje tut dè djen di guìeje).

Li manére dè dire sou pan i mancon pa. Non deut bon (bravo) comme lo pan, ma fol comme euna mécca (dou latìn mica, "frégaya"), ou ló què la métcha, ou meutse dè d'atre patoué, l'é lo pan bianc què d'atre có non mindjéi un co per an, la cohtuma lo djor dou patrón, comme ou no sovién Luis de Jyaryot entó la soùei tchantsón La téra : « un tso dè pan bianc un có per an...». Sè lo pan bianc l'éra euna gourmandize, ou l'éra pa pu lo pan d'ordjo : dè un grossèrats non deut què l'é grossé comme un pan d'ordjo, ou ló què euna béhte a pan, l'é euna djen què a mindja dè pan ma a sè compourta comme euna béhte (deut pè rire). Un co què un ou mindja renque l'avoi è ou lacha enderré lo pan non deut què lo pan l'a trop dè faréna, ou contrare, lo pan dou méhtre l'a sét crouhte ou vou dire què l'é gramo sè lo gagnà. Qui l'ét a pan quérèn ou va démandèn l'armona; qui l'ét a pan è éva l'ét en borna, en prijón ; qui sè gagna pa (val pa) lo pan qu'ou mindja l'ét un bon a ren ; qui l'a troà lo pan cóit (li sousétse pendouè) l'ét un què ou s'é troà euna forteuna pè li man séntsa avé féit dè fatégue. Gava-se lo pan dè botcha ou voul dire préva-se dè arie d'essansiel pè lo donà a cahcùn ; atchétà, vénde, avé pè un pan tchat l'é comme dire pè poca ou ren; rénde lo pan ou pan prehtà, pan rendù l'è rèpagà cahcùn qu'i t'a féi un tort entó la méma monéa. Lo disionère dè patoué dè Chenal è Vautherin ou rèpourta d'atre éjimpio: Pan et nët que vëgnon, tè te n'a praou non lo deut dè un "sans souci" ; Quan di pan vint la mancance, adon la guerra avance l'a lo mémo sans dè la mizère tira la guéra ; Sensa pan et mantë féit pa bon voyadzé. È pè levrà, un co què n'éran méinà, émpiàn li tchambe di virasoloi, di fiour di den dè tchun, pè fare dè sebiét è, pè li fa sonà, non fajéi paré : non préndéi la tchamba en euna man è entó l'endec dè l'atra non la sècrolléi outre è entsà, devàn què la ronte pè fa lo sebiet, è non dejéi Petta, petta, sè te pette tè doun-o dè pan è dè buro, sè te pette pa tè doun-o de pettole di tchìevre (dè buze di vatche). Adonca mindjà dè pan è dè buro l'éra euna gourmandize.

Teste dé Saverio Favre