Tsertsa

Dichonéo

Contenù di site

Multimédià

Teste eun patoué

Documàn

O mot dou més: itchatén

08 juillet 2015

(patoué dé Bretsón)

O solstisse dou 21 dé jouén l'a marcà l'énvión dé a sajón qué mach l'aténdén. Si « ichtatén » vou dire, contùn pi soèn, « vacantsa » - surtoù pé le minà qu'i l'an djeuchto levrà eun an d'ehcola pién dé fatéggue - fa pa ibié quinta a l'é a cha valour traditsionéla, qu'ou non varda co quiécca ou djor dé ouèi.

Corra l'arua l'itchatén, én éffet, non comintsa le travai dé campagna pi gro é émportàn é non énviona a arpé vers le montagne. Un co, d'un bon tchatén dépendae a véa dé totte le fameuye.

Ou sarà pé tsen qué, én moué dé quemeunne da Val d'Ohta, ma pa macque, non salutta l'énvión dé l'itchatén éntó eunna cohtuma fran particuyéra : le boudére dé Sen Djouàn ou dé Sen Pierre é Pol (ou flandouye ou fouà de Sen Djouàn, sélón le patoué).

Y é son moué dé idé so l'orijinne dé tsi fouec. Sélón le couénte di vièi, le boudére son nachù corra, apré a pechta dou XVII siécle, le djen l'aon manca dé se couénté pé saé can dé fameuye yiron éncorra én véa. Sélón dé echteugguio etnografécco, ou contrére, saròn dé rite pé démandé ou Soroi - dévan qué l'ouse aroà o Cristianisme -ou i Sént dé aé eunna bona sajón pé l'agriqueulteurra.

Pé le méme rajón, guiettà a pouéra d'eunna grama anà, son nachù tan dé proverbe é dé manire dé dire pé tchertché dé comprénde é dé saé quìn tén ou féjérat.

S'i l'eu voya dé nen saé dé pieuch, vouélà le consèi pé tsou mès.

Vents a sétsión Lettérateurra orala, poeu troé le proverbe dédià a l'itchatén é i marque dou tén.

Vents le padje dé a Queulteurra, papré, i poeu lére cahquie echtré di pi émportàn aoutour dé a lettérateurra én patoué, qu'i prèdjon dé l'itchatén é di travai dé campagna, comme Lo recortsEvalde Obert, a proza poétecca Le fenAnaïs Ronc Désaymonet, Le gnoulePalmyre Arbaney, Lo ten di fenMarius Thomasset é moué d'atre.

Pé le pi piquiot, vents a sétsión Minà é djoen, troueu le contine recouèyèi é dessénà pé Altan, pé o Projè Popón.

Pé dehcovrì y orijinne di boudére, peu, vo conséyén dé lére un toc pré dou lévro Rites et Fêtes en Vallée d'Aoste, qu'i vo propozén én patoué dé Bretsón é d'Introd vents a sétsión Teste én légna.

Pé levré, comme l'acohtuma, vo quieuttén to eunna piquioda retchertcha vents o Glossére : o mot « itchatén » pé le diférèn patoué da Val d'Ohta.

ehtà - étsatèn - itchatén - itchâtén - itsatèn - tsatèn - tsotén - tsotèn