Tsertsa

Dichonéo

Contenù di site

Multimédià

Teste eun patoué

Documàn

O mot dou més: sotcho, choze

03 mars 2018

(patoué dé Bretsón)

Can non prèdja dou més dé févrì, ou vièn sebeut én dévàn o carnaval. Tutùn, comme san bén tsi qu'i lammon, o 14 dé tsou més l'é co o djor dé S*n Vantìn, a féhta dé l'amour.

Y orijinne dé tsa traditsión i l'aruon dou V° siécle, corra o papa Gélase Iì ou l'a désidà dé bétté eunna féhta crichtiana ou pocht dé tsa payenna da fertilité. Vantìn - qu'ou sémbia pa ése renque un sént, ma l'unión dé tré sént diférèn - l'at ichtà tserdù comme protètour dé y amour malén.

En Val d'Ohta, y é son moué dé tchapéle - dé co di pi viéye - dédià a Sén Vantìn, comme tselle dé Bretsón, Ichime é Sén-Vintsèn. Ma, pé tsen qu'ou régarda l'amour, quìn ou y ira o cho pocht vents a queulteurra valdouchtana ? L'é sur qué, un co, a véa dura a quieuttae pa tan dé caro ou romantisisme, ma tsen ou volae pa dire qu'ou y ira pa dé caro pé l'Amour, qué magara ou nachae timidde, ma pa mins profòn.

Le « simpatie » sé mouhtraon d'eunna manira simpia : corra douch djoen i compréndaon dé sé piéje, comintsaon a sé prèdjé/ se prédjì/ se prèdzé, sélòn o patoué. Tsétta l'é eunna manira dé dire qu'a l'é pa macque dou patoué, ma non la rétroa co vents ou vièi Tayàn é Fransé.

Co o mot choze, qu'ou non impia én moué dé patoué, l'a a qué vére to o rèdjé. En effè, ou l'arua dou verbe latìn causari, qu'ou vo dire fran prèdjé. [1]

En basa Val, ou contrére, non impia o mot soctcho (sotcha ou féminèn), qu'ou vièn co el d'un verbe latìn : sociare, réndé quemeun, dé douqu'ou l'arua co o mot dou fransé médiéval socié, compagnón.[2]

Eun'atra manira pé créyé o compagnón én patoué l'é galàn, qu'ou l'arua d'un mot djermanécco, wala, qu'ou volae dire én orijinne o pasé-se o tén d'eunna manira piéjénta. Non troa caje o mémo mot é vièi fransé : galand, tsou qu'ou fèi o fi a eunna feméla.[3] Tsenqu'ou l'ehproa can l'é vièi o patoué.

A tsi mot, fa nen djouenté tré fran particuyé. Le premì douch - tchôbio et pontù - i l'aruon dou djargo di tsacolì d'Ayas, é o trouaziémo, rihllo, dou djargo di ramoneur dé Rhêmes-Saint-Georges. Douch langadjo qu'i son én trén dé sé perde, comme le travai qu'i raprézenton.

Can mémo, a part o non, sé le tchoze van bén é l'amour a l'é partadjà, non sé maria.

A traditsión a no prèdja dé cohtume perdouèi di no djor, comme tsella da dimanche paléza. No nen prèdja l'abbé Bonin : é Brusson, pér éjémpio, non anontsiae le notse, foura di parèn, djeuchto a duminje apré dou mariadjo.[4]

Ou peurra, a traditsión da tseallii/ tsevalleri, o ravadjo qu'i féjaon le djoen corra sé mariae un vevvo ou eunna vevva ou un djen dou pocht avó un forehtì.[5]

Pé levré, vo quieuttén to eunna béla réndja dé proverbe qu'i son contùn - ou caje -  dé perle dé sajesse...

Venta marior-se per ìsser méhpréizoa é mourir per ì sser laoudoa

L'amour, la tous é la fan sé cotchoun po

Pi vitto mal marià que bén denà

L'y è pa de feuille sensa amour, ni de desandro sensa solèi

Lou mariodjou l'è una lettra cachétó

Dzenta feuille porte su lo fron sa dota



[1] VON WARTBURG, W. (1922 ss.). Französisches Etymologisches Wörterbuch (FEW). Bâle : Zbinden. Vol. II, 543b e ss.

[2] Id. Vol. XII, 18b e ss.

[3] Id. Vol. XVII, 473° et ss.

[4] BONIN, L (1928). Vallée de Challand. Brusson - Guide et Folklore. Mondovì : Tipografia commerciale. P. 138-139

[5] BETEMPS, A. (2001). Le charivari en Vallée d'Aoste. In « Le Monde Alpin et Rhodanien ». IVe trimestre 2001