Noalle
École populaire dé Patoué - 2018-2019
(patoué dé Arnà)OrganizachónLé cors dé patoué (cors dou nét) son organizà di déféènte quemeun-e (dé la promochón a l'iscrichón, a la séléchón di méhtre).Lé cors qué sé pouyon fae ent'i quemeun-e entéressaye pé l'an 2018-2019 son :esprechón orala, ...
Lo mo di mèise: L'egnarpa
Lo mèi de joueun l'è lo mèise de l'egnarpa, lo moumàn ioi que le vatse poyon eun montagne.La sèizòn dure apeprè hen dzor, de sen Bernar (lo 15 de joueun) a sen Mitchì (lo 29 de setembro) - dô datte reutse de signifià – é prevèi étò lo spoustemèn a hise ...
Avì d'esplorachón de manifestachón d'euntéré SMC2-SMC4 - Servicho d'animachón é pe moutrì lo patoué
Qui l'a droué :Le dzi icrite i rejistre réjonal pe esper é pe eunségnàn di lenve francoprovensala é walser approuoù avouì délibérachón n° 1214 di 8 jeun 2012 de la Jeunte réjonala (compétanse SMC2-SMC4).Vo trouade le ranségnemèn, le termo é le-z-eunfourmachón ...
O mot dou més: sotcho, choze
(patoué dé Bretsón) Can non prèdja dou més dé févrì, ou vièn sebeut én dévàn o carnaval. Tutùn, comme san bén tsi qu'i lammon, o 14 dé tsou més l'é co o djor dé S*n Vantìn, a féhta dé l'amour. Y orijinne dé tsa traditsión i l'aruon dou V° siécle, corra ...
Léngue minoritére : concours natsional dé poézia
(patoué dé Bretsón) L'Istitut Cultural Ladin Cesa de Jan, én collaboratsión avó a Quemeunna dé Livinallongo del Col di Lana (BL), organiza a X^ éditsión dou Concours natsional dé poézia pé le léngue minoritére « Mendránze n poejia ». O Concours ...
Minorité lénguestécque : pri dé journalisme
(patoué dé Bretsón) Co tseht'an, l'Assotchatsión Eouropéenna di Journal én Léngue Réjonale é Minoritére (MIDAS) a l'organiza douch concours dé journalisme - o Pri Otto von Habsburg é o Midas Prize for Journalism in Minority Protection and Cultural Diversity ...
Pri Willien 2018
(patoué dé Bretsón) Co tseht'an, a Prézidéntsa da Réjón, én collaboratsión avó o Santre Queulterél « René Willien », l'organiza o Pri Littérére René Willien. O concours, qu'ou l'a nachù pé récordé un di pi émportàn éntélétouel francoproventsal, ou récompénsérat ...
Dé gno glossére én légna !
(patoué dé Bretsón) Ou lon dé l'an qu'ou l'a djeuchto levrà, o sito dou patoué l'at enretchi-se dé cattro gno glossére : tsi dé Pontboset, Saint-Marcel, La Thuile é Cogne. En pieuch dé tsi ditsionére dé baze, l'at ichtà énsérià eunna gnoa contributsión ...
Centre d'Etudes Francoprovençales : o vidéó da Conféréntsa l'é én légna
(patoué dé Bretsón) O vidéó da Conféréntsa annuella dou Centre d'Etudes Francoprovençales « René Willien », qu'a l'a ichtà feutta l'11 dé noémbro 2017, orra a l'é dichponébio so o sito dou Centre. Tseht'an a conférentsa - qu'a l'ae comme titre « ...
O mot dou més : le tsoque
(patoué dé Bretsón) Én Val d'Ohta, o més dé djénì a l'é guiettà a un randévoù qué non pou pa manqué: tsou avó a Féra dé Sent-Ors. Sélòn a traditsión, tsella dé tseht'an a saret a 1018^ Féra, belle si le papì pi vièi no nen prèdjon « renque » ...
Manuel di bon uzadzo : tsapitre n° 7
(Patoué de Tsaensoù) Son titre l'è « Urjanse » é l'è lo satchimo tsapitre di Manuel di bon uzadzo que l'è itoù publià deun la séchón di site consacraye a aprende a prèdjì patoué. Seutta publicachón l'è pa ...
O mot dou més: ehtréna
(patoué dé Bretsón) Bondjor é bon an é quiécca dé ehtréna d'an ! Tanque cahqui'an fèi, i l'aròn sentì le vouè di minà qu'i dijaon tsétta fraze - a mità éntré le souè é o démandé - o premì djor dé l'an, o 1ì dé djénì. Ma l'an ou l'énviona pa peu pé ...
Lo patoué si AostaInforma !
(patoué de Tsaensoù) Aprì difiente publicachón si le bulleteun di quemeue é di parotse, la collaborachón euntre lo Gueutset leungueusteucco de l'Assessorà de l'éducachón é de la queulteua é le comunoté valdoténe conteugne avouì eun projè nouì. Dèi si mèis ...
O mot dou més : Tchalénde
(patoué dé Bretsón) Vouélà qu'i sén aroà ou dérì randévoù dé l'an pé tsou caro douqu'i prèdjèn di mot én patoué é da queulteurra qu'i sé porton dérì. O més dé guijémbro, qu'ou marca la fin dé l'an, l'é surtoù o més di féhte pi atendouèi dé l'an, mach qué ...
Dé gno vents ou sito !
(patoué dé Bretsón) A sétsión Aprende/Minà é djoen a s'enretchich dé gno conténù. Én occazión di féhte dé Tchalénde, le piquiot i poràn sé régalé éntó dé gno matériél feut echpres. Totte y imadje i poon ése dehtchardjà é émprimà simpiemèn én agnaquèn o ...