Va i contenù preunsipal
Va i fon de la padze
Réjón otonoma Val d'Ousta
Patoué
Français
Italiano
Patoué
Lo site di Francoprovansal
eun Val d'Ousta
Clloure
Francoprovansal
Lo francoprovensal
Pasó, prézàn, futur
Atlas di patoué valdotèn
Lo dzargo
Bibliografia
Le conte de patoisvda
Queulteura
Idantitó queulterella
La Fisella
La Fèira de Sent-Oo
Litérateura é oteur
Léjandéro é littérateura populéra
Mezeucca
Téatro eun patoué
Toponimo eun Val d'Ousta
Planète
Dichonéro
Nen saì de pi
Dichonéo pe quemeun-e
Apprende
Mèinoù
Grafiya
Minicourse Tchatté eun patoué
Grammére
Eizersicho Icoula Populéra de Patoué
Lo patoué i buró
Manuel di bon uzadzo
Eunterféranse, eumpreun, calque
Néolojisme
Fasón de diye
Non de batéì
Trézor de teste
Moutré
Eundicachón jénérale pe le-z-eunségnàn
Eunstremèn didatteucco
Publicachón
Promochón
Sauvegarder, Cultiver, Valoriser
Concoù Cerlogne
Icoula Populéra de Patoué
Bulleteun
Patoué a l'icoula
Fita eunternachonala di patoué
Assosiachón
Atre inisiative
Guetset
Tsertsa
Chédre ioù tsertsì
Pertot
Deun lo dichonéo
Deun le teste eun patoué
Dichonéo
Contenù di site
Multimédià
Teste eun patoué
Documàn
Aqueuille
/
Dichonéro
/
Dichonéo pe quemeun-e
/
Tsampourtséi
Patoué de Tsampourtséi
Allì a la lettra
a
Allì a la lettra
b
Allì a la lettra
c
Allì a la lettra
d
Allì a la lettra
e
Allì a la lettra
f
Allì a la lettra
g
Allì a la lettra
h
Allì a la lettra
i
Allì a la lettra
j
Allì a la lettra
k
Allì a la lettra
l
Allì a la lettra
m
Allì a la lettra
n
Allì a la lettra
o
Allì a la lettra
p
Allì a la lettra
q
Allì a la lettra
r
Allì a la lettra
s
Allì a la lettra
t
Allì a la lettra
u
Allì a la lettra
v
Allì a la lettra
w
Allì a la lettra
x
Allì a la lettra
y
Allì a la lettra
z
320 Mot pe la lettra "
F
"
fournèlén
n m
Fransé:
fourneau
Italièn:
fornello
fournèza
n f
Fransé:
fournaise
Italièn:
fornace
fourniteurra
n f
Fransé:
équipement
Italièn:
attrezzatura
fourquén
n m
Fransé:
bident
Italièn:
forchino
fourtenà
aj cal
Fransé:
chanceux
Italièn:
fortunato
fourteunna
n f
Fransé:
chance
Italièn:
fortuna
fourtséi
v eunf
Fransé:
forcer
Italièn:
forzare
fourtséi
v eunf
Fransé:
obliger
Italièn:
obbligare
foutougrafia
n f
Fransé:
photographie
Italièn:
fotografia
framoutchou
n m
Fransé:
rhododendron (rhododendron ferrugineum)
Italièn:
rododendro (rhododendron ferrugineum)
fran
adv d'affirmachòn, negachòn, douta
Fransé:
vraiment
Italièn:
proprio (veramente)
franc
n m
Fransé:
franc
Italièn:
franco
francouboul
n m
Fransé:
timbre
Italièn:
francobollo
franda
n f
Fransé:
hâte
Italièn:
fretta
fransè
aj cal
Fransé:
français
Italièn:
francese
Fransi
n de llouà
Fransé:
France
Italièn:
Francia
frasiounamenn
n m
Fransé:
morcellement
Italièn:
frazionamento
fratats
n m
Fransé:
taloche
Italièn:
taloscia
fratì
n m
Fransé:
fraise
Italièn:
fragola
fratì
n m
Fransé:
fraisier des jardins (fragaria x ananassa)
Italièn:
fragola coltivata (fragaria x ananassa)
fratì
n m
Fransé:
fraisier des bois (fragaria vesca)
Italièn:
fragola selvatica (fragaria vesca)
fraze
n f
Fransé:
phrase
Italièn:
frase
frazou
aj cal
Fransé:
frais
Italièn:
fresco
frec
aj cal
Fransé:
frais
Italièn:
fresco
frecouléina
n f
Fransé:
fourchette
Italièn:
forchetta
frecoulenà
n f
Fransé:
fourchetée
Italièn:
forchettata
fréire
v eunf
Fransé:
frire
Italièn:
friggere
frèisón
n m - archaïsme
Fransé:
frottoir double (en sorgho)
Italièn:
spazzola doppia (in saggina)
frèit
n m
Fransé:
froid
Italièn:
freddo
frèmé
v eunf
Fransé:
verrouiller
Italièn:
chiudere a chiave
freméi
n m
Fransé:
fourmilière
Italièn:
formicaio
fremèya
n f
Fransé:
fourmi
Italièn:
formica
fremèya
n f
Fransé:
fourmi
Italièn:
formica
fremioulé
v eunf
Fransé:
fourmiller
Italièn:
formicolare
fren
n m
Fransé:
frein
Italièn:
freno
frendze
n f
Fransé:
frange
Italièn:
frangia
frèné
v eunf
Fransé:
freiner
Italièn:
frenare
frengoille
n f
Fransé:
chiffon
Italièn:
straccio
frére
n m
Fransé:
frère
Italièn:
fratello
freut
n m
Fransé:
produit de l'alpage
Italièn:
prodotto dell'alpeggio
freutsi
n f
Fransé:
bande
Italièn:
striscia
frezà
aj cal
Fransé:
broyé
Italièn:
frantumato
frezailli
n f
Fransé:
miette
Italièn:
briciola
frezé
v eunf
Fransé:
broyer
Italièn:
frantumare
frezé
v eunf
Fransé:
émietter
Italièn:
sbriciolare
fricatséi
v eunf
Fransé:
fricasser
Italièn:
cucinare in fricassea
fricatsià
aj cal
Fransé:
fricassé
Italièn:
cucinato in fricassea
friet
n m
Fransé:
loquet
Italièn:
saltarello
frigou
n m
Fransé:
frigo
Italièn:
frigorifero
frigouné
v eunf
Fransé:
bricoler
Italièn:
fare lavoretti
Padze présédanta
1
2
3
4
5
Padze
6
7
Padze suivanta
Dichonéro
Nen saì de pi
Dichonéo pe quemeun-e
Torna i sondzón de la padze