Noalle
Centre d’Etudes Francoprovençales R. Willien: #predzenpatoue
(patoué dé Bretsón) Én occazión dou cho 50° anniversére, o Centre d'Etudes Francoprovençales « R. Willien » dé Saint-Nicolas organiza o concours vidéó #predzenpatoue, dechténà i minà é i djoen éntré le 8 é le 18 an. I gagnéràn o concours ...
Pri Willien 2017
(patoué dé Bretsón) A Prézidéntsa da Réjón otonomma Val d'Ohta l'anontsia qué o 6 dé marts 2017 ou sarat o dérì djor pé signalé y éditour ou le lévro qu'i poon partisipé a 23^ éditsión dou Pri littérére René Willien. O Concours ou vot récompensé y éditour ...
Prix Mario Rigoni Stern pé a lettérateurra vents i léngue alpine
(patoué dé Bretsón) Co tseht'an, l'at ichtà organizà o Concours dédià a lettérateurra vents i léngue alpine. O Concours l'é organizà pé Ars Venandi, a fameuya Rigoni Stern, a provintcha otonomma dé Trento, a réjón Veneto, le veulle d'Asiago é dé Riva del ...
Tchertificatsión SMC4 : publià a léchta dé y ehcreut ou réjistre réjonal
(patoué dé Bretsón) A léchta réjonala pé a sovégarda é a diffuzión dou patoué é di prèdjé walser, aproà to a DGR n° 1214/2012, pé l'attévétà « Réalizé attévétà d'animatsión lénguestécque é queulteurelle - compéténtsa néséssére : SMC4 » ...
Avì d'esplorachón de manifestachón d'euntéré SMC1-SMC4
Qui l'a droué :Le dzi icrite i rejistre réjonal pe esper é pe eunségnàn di lenve francoprovensala é walser approuoù avouì délibérachón n° 1214 di 8 jeun 2012 de la Jeunte réjonala (compétanse SMC1-SMC4).Vo trouade le ranségnemèn, le termo é le-z-eunfourmachón ...
Le mot pé lo dire
(patoué dé Bretsón) En occazión dé l'éditsión 2016 dé Marché au Fort, douque o Gnalèi sarà prézèn éntó tré aprofondichemèn etnolénguestécco qu'i mouhtréràn on lièn éntré a biodiversité é a retchetsa lénguéstécca, tsou més i vo propozén tré « récouèi ...
Avì d'esplorachón de manifestachón d'euntéré SMC3-SMC2
Qui l'a droué :Le dzi icrite i rejistre réjonal pe esper é pe eunségnàn di lenve francoprovensala é walser approuoù avouì délibérachón n° 1214 di 8 jeun 2012 de la Jeunte réjonala (compétanse SMC3).Vo trouade le ranségnemèn, le termo é le-z-eunfourmachón ...
Minoritó leungueusteuque : publicachón de la rélachón su l’Italiye féte pe lo Consèille d’Oroppa
(patouè de Velanoua) Lo 12 juillè de hit an, lo Comité consultatif de la Convenchón pe la protéchón di minoritó leungueusteuque nachonale di Consèille d'Oropa l'a publià son catrimo rappor su l'Italiye. Hi éteudzo signale que bièn de minoritó leungueuteuque ...
O mot dou més : « djoen »
(patoué dé Bretsón) L'an 1999, l'Assémblé di Natsión-Uniè a l'a désidà qué o 12 d'oht saret ichtà a Djornà mondiala di djoen. Pé tsétta rajón, tsou més écquie, y alén vo prèdjé di mot qué o patoué ou l'impia pé prèdjé da jenesse é di djoen. Tsi mot i l'an ...
Diversitó leungueusteucque eungn Oroppa
(patoué d'Euntroù) Hise dérì mèise se son tchan-uye diféente rancontre euntrì lo NPLD (Network to Promote Linguistic Diversity), lo rézó oropéèn pe la promochòn de la diversitó leungueusteucca, ...
Avì d'esplorachón de manifestachón d'euntéré pe l'attribuchón de servicho d'animachón
Requì : itre sitouayèn d'eungn Ità de l'Unión eropéenna ; pa se troué deun le coze d'esclujón prévuye pe l'art. n. 38 di D.-L. n.163/2006;itre eunscrì deun la lista réjonala pe la sovegarda é la promochón di francoprovensal é di prèdjì walser, eunstitouì ...
O mot dou més : « Madaléna »
(patoué dé Bretsón) Tsou més l'én désidà dé dédié tsou caro ou non « Madaléna ». Cahcùn porat s'echtoné, ma i sén sur qué tsi qu'i cognichon o patoué dé cahquie quemeunna da Basa Val compréndéràn sebeut o perqué. « Madaléna » ou, mièi, ...
Dé gno matériél so o sito: A lenga dou pan nér
(patoué dé Bretsón) A sétsión « Promotsión » s'énretchich dé gno contenù a propó dé l'initsiativa dé l'Assessorà dé l'éducatsión é da queulteurra « A lenga dou pan nér ». Én vejetèn a padja dédià, i poeu troé dé témouagnadjo oral qu'i ...
O mot dou més : « fouec »
(patoué dé Bretsón) Bientó, comme vot a traditsión, le net da Val d'Ohta i saràn alenà éntó le fouec avià so le montagne pé a féhta dé Sén Jean ou dé Sén Pière é Paul[1]. Un co, i y iron le djoen di veladjo qu'i pénsaon a ié fère. I tchertchaon totte sorte ...
Féhta éntèrnatsionala dou patoué : ehcrétsión éncorra iverte
(patoué dé Bretsón) A 37a Féhta éntérnatsionala dou patoué, organizà tseht'an pé a Fédératsión transfrontaliéra Aliance Culturèla Arpitana, sé féjérat é Saint-Etienne o 10 é 11 dé sétémbro 2016. Y é co o tén pé s'ehcrére tanque o 1ì dé jeyet. Poeu troé ...