Tsertsa

Dichonéo

Contenù di site

Multimédià

Teste eun patoué

Documàn

La paolla dou mis : la faméya (preméra part)

20 août 2019

(patoué de Ayas)

 Gran, gro, bon, bió 

Li vìeye jénérasión.

En patoué, comme en fransé è en d'atre prèdjà dè la méma faméya, pè endécà li parèn di parèn (lo pare è la mare dou pappa ou dè la mamma), non émpia sovèn y ajètif gran, gro, bon, ensémbio i non pare, mare, pappa, mamma. Ou djor d'oùei non sentì belle bén dire nonno è nonna, ou lo què en patoué non deut, sèlón li pocht, grampée è granmée, grampae è granmae (cahcùn i ión uncò grandoù) ; pèratro parégros è marégrosa, pagró è magrosa, pagó è magó què, comme non pou émadjénà, i son dè fourme aqueurtsì, ou simpiamèn groou è groucha, grou è grousa, dou què pare è mare i sè son perdù pè tchumìn ; la méma tchouza a s'ét véréféà pè boun è bouna. Eun atro ajètif, què a di la vérétà non troua raramèn, l'ét viill, viilla, comme l'ét lo cas dè parviill è marviilla. Li fourme li pieu courante, què non émpia sorteut un có què non s'adressa dirètamèn a y entéressé, i son pappagràn è mammagràn entó dè contrasión comme pagàn è magàn ou padàn è madàn. En sertèn patoué s'émpia ren què li mot pare, mare ou paye, maye, pa accompagnà d'eun ajètif (sémbièrèit què li douch derré non i séon pré dou léngadjo di méinà qu'i son pancò bon de prènontsià l'r) ; proabiamèn, lo léngadjo di méinà l'ét aché a l'orijine di variante nanón è nanon-a è dè pépé, mémé què non rètroua uncò en fransé. Ma li solusión li pieu orijinèle i y an troà tsi dè Cogne entó cretchàn è cretchan-na è tsi dè Vion-a entó dou è douta ou douquia : l'ét pa lén savé dè dou què y arruvon tsi mot. Pè queriozétà, en dzargo di rahpatcharfioù dè Réma, pè parégros è marégrosa non a greummo è greumma. Sè non va uncò mai en derré, i parèn dou parégros è dè la marégrosa, non troua contùn méns dè non pè y endécà : en cahque pocht i iè ión rigrampée è rigranmée è en d'atre simpiamèn ayeul è ayeula. Apré, y é pamai què li devanté è y ansètre.

Li parèn aquichtà (ou, comme non deut, li parèn « par allianse », apondù, ou li parèn dè la coucha).

En jénéral, pè totta la Val d'Ouhta, pè définì li parèn aquichtà, non émpia y ajètif bo, bió è béla, balla devàn li non pare, mare, frée, séaou, feus, feuille, comme dè l'atra sè véréféa pè lo fransé. En patoué, li non pè « beau-père » i son: bopare, biopare, bopae, bopée, biopée, bopéye, bopéire,...; pè « belle-mère » non a: bellamae, balamére, bellaméye, ballaméire,...; pè « beau-frère »: biofrée, biofréye, bofrare, bofréye, bofrie... ; pè « belle-sœur » : balaséaou, balaséroi, ballachéraou, balla'èeui, bellaseu... (en cahque pocht non deut quignà, comme l'italièn « cognata »); pè « beau-fils »: biofeusse, biofis, biofeuche... (en sertèn patoué dzendrou ou djéndrou, comme l'italièn « genero » ou lo fransé « gendre ») ; pè « belle-fille »: balafeuille, ballafiille, bélafeuye... (ma y ét uncò qui deut nira, nora, nourra, comme l'italièn « nuora »). Bén sovèn tsi non dè faméya i rechpetton pa li réye dou patoué couràn ma i son dè calque dou fransé. Sè préndèn comme éjimpio lo patoué d'Ayas, pè « beau/belle, père, mère, frère, soeur, fils, fille » non a bel/bèla, pare, mare, frare, sèroù, féi, féya; ou ló què pè « beau-père, belle-mère, beau-frère, belle-soeur, beau-fils, belle-fille » non a bopére, bèlèmére, bofrére, bèlèseur, bofis, bèlaféya. Ren què bèlaféya l'ét sèlón lo patoué dè tut li djor. Pè tsen què règarda bió è balla, fa di què lo lour premé sans l'ét tsout dè gros, grosa, bén portèn è què en euna grosa part dè la Val d'Ouhta l'ajètif « beau/belle » ou sè tradeui normalemàn entó dzen/dzenta. Lo Nouveau dictionnaire de patois valdôtain ou rèpourta uncò bo parèn què l'ét comme lo fransé « beaux-parents ». Pè levrà, uncò douì mot sou bofis,què l'ét sovèn crétécà, sorteut un có què ou va ichtà en tsen da fenna è l'ét consédérà un bon a ren. En fransé è en euna réndja dè patoué galloromàn, lo gendre l'a pa contùn un bon rènón : aller gendre ou se marier gendre ou vou dire « aller demeurer chez le père de sa femme »; gendre l'ét sinonime dè « nouveau marié qui habite chez sa femme, chez ses beaux-parents ».

Hcrit dé Saverio Favre 

Bibliografia e sitografia. 

- Atlas des Patois Valdôtains, in corso di redazione presso il Bureau Régional Ethnologie et Linguistique della Regione Valle d'Aosta.

- Chenal A., Vautherin R., Nouveau Dictionnaire de Patois Valdôtain, Quart, Musumeci, 1997.

- FEW = Von Wartburg W., Französisches Etymologisches Wörterbuch, Leipzig-Berlin, 1922 ss., poi Basel, 1944 ss.

- Martin G., Les ramoneurs de la Vallée de Rhêmes, Quart, Musumeci, 1981.

- www.patoisvda.org