(patoué dé Bretsón)
L'an 1999, l'Assémblé di Natsión-Uniè a l'a désidà qué o 12 d'oht saret ichtà a Djornà mondiala di djoen.
Pé tsétta rajón, tsou més écquie, y alén vo prèdjé di mot qué o patoué ou l'impia pé prèdjé da jenesse é di djoen. Tsi mot i l'an dérì dé iour dé couénte éntéressante, pa mae pé a lénga, ma co pé l'ichtouére da queulteurra.
Pé a nohtra rétchertcha y alén impié o Glossére én légna, qu'ou l'a un bon campión dé patoué.
S'i l'aitén le mot qu'i son impià pi soèn, quiécca daperteut én Val d'Ohta, pé créyé le djoen, i troén garsón, garsòn, garsoùn, séa én ata Val, qué én mouayenna é basa Val. Tsi mot - comme o fransé garçon, qué a l'énvión ou volae dire « djoèn poro » - i l'aruon dou mot djermanécco *wrakkjo[1], qu'ou vo dire « vagabont ».
Un mot, ou contrére, qu'i troén mae én basa é mouayenna Val (Mondjoet, Valtornéntcha, Sen-Vintsèn ou Ayas, pér éjémpio) l'é bouébo, bouéibo, boùep. Co tsi co l'én eunna orijinne djermanécca, bube[2], qu'a l'é a méma dou mot tédechc der Bub. Én patoué l'ézichton co le féminèn bouéba, bouéiba, boùeba.
Eun'atra sérì dé mot, qu'a l'a séa o masculèn qué o féminèn, a l'é tsa dé mignot, mignotta, megnó, megnotta. Non troa tsi mot un tso daperteut : én ata Val (én Introd é é Valpeleunna, pér éjémpio) é én basa Val (Bretsón, Arnad é Ichogne), ma tsé y é mae a forma dou masculèn. Pé tsen qu'ou régarda l'orijinne, sémbion touit aroé dou radical miñ-, qu'ou porta l'idé dé gratsious é jantille é qué l'a donà, pér éjémpio, co o fransé mignon.[3]
Pocca mot qué én latìn l'aon a qué vére to a jenesse l'an aroà tanque nous. L'é o cas dé féilla (Fontanamora), féille (Cogne), feuille (Ohta, Émaveulla, Tcharvensó, Introd, Valpeleunna, Valgrizéntcha), feuya (Tchalàn-Damón), feuye (Arnad), féya (Bretsón), féye (Ichogne) ou dé feuilli (Champortchì). Én patoué, tsou mot, qu'ou l'arua dé filia[4], l'é impià pé le feméle djoeunne panco marià. Pé tsen qu'ou régarda o masculèn, vents ou glossére, pé tantìn, l'én mae feillet, é Champortchì.
É Fontanamora, troén co le mot mat, matta, probabiemèn guiettà ou piémontés : i l'aruon dé l'ajètif latìn mattus, qué comme premì sans l'a tsou dé « echtouf, dézechpérà »[5]. Én éffè, moué dé patoué i l'impion dé mot comme matas, matats, pé éndéqué eunna djen malereuza é pocca chansà...
Pé levré tsou piquió vouéyadjo, qu'a l'é sur pa complet, dijén co douch mot so rago é raga, impià é Courmayeur. L'orijinne, probabiemèn a méma dou tayàn ragazzo,-a, a l'é ou mentén di dichcusión. Eunna téorì, qu'a vi d'acort surtoù le lenguiste tayàn, no prèdja d'eunna baze arabbe, raqqas (valet), qu'a saret pasà ou latìn dou Mouayèn Adjo ragatius, pé aroé i diférénte léngue romane[6]. Sélón eun'atra téorì, l'orijinne dou mot saret a rétchertché vents o radical rag- qu'ou non rétroa vents dé mot qu'i l'éndéccon dé piquió djen[7].
A l'énvión, i l'én prèdjà dé l'ichtouére dé a queulteurra é, apré tsou quieurt tchumìn qu'i l'én feut énsémbio, l'areu sur rémarcà qué un bé tso dé mot impià pé créyé le djoen i l'an un sans négatif. Ou fa pa echtoné-se. Én éffè, a jenesse comme valour l'é eunna idé moderna. Un tén, le djoen é le minà l'aon pa tan d'émportantsa é pocca considératsión. I y iron vu comme dé piquió ommo é feméle é non ié donae dé travai pa tan bé a fére (valetchón, botcha...). Fran pé tsa rajón, l'é émportàn dé sé récordé que le drouet di minà é di djoen, qu'i sémbion parì sur ou djor dé ouèi, i son ou contrére dé gro pas én avante pé l'umanité.
RES
[1] VON WARTBURG, W. (1922 ss.). Französisches Etymologisches Wörterbuch (FEW). Bâle: Zbinden. Vol. XVII, 615s
[2] Id. Vol. XV/II, 15s
[3] Id. Vol. VI/II 139s
[4] Id.Vol. III 516b
[5] Id. VI/1 524a
[6] Cf. «ragazzo» vents www.treccani.it é PELLEGRINI, G. B. (1991) Ancora sugli orientalismi in italiano. In: Emlékkönyv Benko Loránd hetvenedik születésnapjára. 516-520
[7] VON WARTBURG, W. (1922 ss.). Französisches Etymologisches Wörterbuch (FEW). Bâle: Zbinden. Vol. X 30b